Ručičky na hodinách ukázali 08:15, keď pri dverách škôlky opakovane zvoní udychčaná mamička s plačúcim dieťaťom v náručí a stoj čo stoj sa snaží dobiť do vstupnej haly. Keď sa jej to konečne podarí a celá bez seba vbehne dnu, rýchlosťou vetra preletí bez povšimnutia okolo návlekov, v šatni prezlečie svoje uplakané dieťa a vtrhne do triedy plnej detí, kde ich už učiteľka v plnom nasadení učí, ako správne cvičiť. V tomto momente mamička ale neodchádza. Aj dnes má plnú hlavu otázok a rada by ich prekonzultovala s učiteľkou. Nijako ju nevyrušuje, že deti sa s ňou už dávno nadšene vlnia v rytme hudby. Dožaduje sa pozornosti a neplánuje odísť, pokiaľ učiteľka nepríde k dverám.

Absurdné? Možno. Mnohé učiteľky sa však práve s podobnými typmi rodičov a situáciami stretávajú pravidelne. Opakovane si v škôlke všímam dych vyrážajúce situácie odohrávajúce sa medzi rodičmi, deťmi a učiteľmi. Nedokážem ich prehliadať, lebo som tiež učiteľkou, hoci nie v materskej škole, a sama som mamou takmer päťročného dieťaťa. Rada by som preto upozornila na niektoré situácie či zvyky, ktoré by sme mohli riešiť úplne inak.

1. Pozdrav by mal byť samozrejmosťou pri príchode aj pri odchode

2.Prenášanie zodpovednosti z dieťaťa na učiteľku -pani učiteľka dajte mu prosím Vás svetrík dole TAK BY TO NEMALO BYŤ

3.Bez hračky z domu neodídem

4.Konzultácie s učiteľkou - teraz mi to vyhovuje IHNEĎ!

5.Presnosť - výsada kráľov

6.Nech sa páči, prosím...čarovné slovíčka

7.MŠ verzus centrum pre mamičky s deťmi

8.Ach to lúčenie

9.Kľudne sa pohraj, ja ťa počkám

10.Hračky je treba po sebe upratať

Celý článok : 10 pravidiel podrobne