Čas a trpezlivosť sú dva najúčinnejšie nástroje na učenie zodpovednosti, na ktoré tak často zabúdame. Tým, že myslíme najmä na to, aby deti pochopili dôsledky svojho konania a niesli za svoje správanie zodpovednosť, často až príliš rýchlo poučujeme a trestáme.

Keď dieťa neposlúcha alebo spraví chybu, v hlave sa nám začnú šialenou rýchlosťou vynárať výčitky: „To je snáď vtip! Čo si si myslel? Čo si čakal?“ Lenže niekedy skutočne stačí čas, trpezlivosť a naša tichá prítomnosť. Sú efektívnejšie než lekcie správania, tresty, vyhrážky. Tým, že deti robia chyby, učia sa, ako reagovať na rôzne udalosti, ktoré sa okolo nich dejú a aktívne rozvíjajú svoju zodpovednosť. Ak im doprajeme podporu, venujeme čas a pokoj, podporujeme u nich dôveru a schopnosť niesť zodpovednosť.

O trestoch už toho bolo napísaného veľa.. Fakt je, že mnohé činnosti, ktoré dieťa robí, majú svoje vlastné dôsledky a tým, že sa ešte sústredíme na ďalšie, ktoré umelo navýšime na dieťa, často prichádzame o možnosť ukázať mu, čo vlastne zodpovednosť je. Napríklad klasická situácia s rozliatym mliekom hovorí o tom, že sa stala nepríjemnosť a povedzme, že dieťa ide za trest do kúta. Naučí ho tento trest ako naliať mlieko bez rozliatia alebo ako ho utrieť? Ak učiteľ pristihne žiaka s ťahákom a zahanbí ho pred celou triedou, motivuje ho k učeniu? Ukáže mu, prečo je vzdelanie dôležité? To, že synovi zakážeme videohry, pretože sa pobil s bratom, ho nenaučí ako sa konštruktívnym spôsobom vyrovnať so žiarlivosťou, frustráciou, hnevom.

Vychovávať zodpovedné deti nie je o tom, aby sme našli tie správne tresty. Ide o to, aby sme podporovali deti v hľadaní riešenia problémov, kritickom myslení a schopnosti uvažovať nad tým, aké sú okolnosti a možnosti. Aby nám deti dôverovali natoľko, že sa dokážu s nami podeliť o pravdu, aj keď nie je príjemná.

Celý článok: Zodpovednosť