Školský psychológ
Deň bez kritiky
DEŇ BEZ KRITIKY – VÝZVA PRE UČITEĽKY
- Výzva:
Skúsme si dať malú výzvu.
Na jeden deň sa vedome zastaviť a nehľadať chyby. Skúsme dnes vedome posilňovať to dobré.Zamerajme sa na pozitívne stránky detí – na to, čo sa im darí, v čom sa snažia, kde robia pokroky. Všímajme si aj malé veci. Aj snaha si zaslúži uznanie.
Deti nepotrebujú len opravovanie.
Potrebujú cítiť, že ich vidíme.Niekedy stačí jednoduchá veta:
„Všimla som si, že si sa snažil.“
„Ďakujem, že si počkal.“
„Páčilo sa mi, ako si pomohol.“To nie je rozmaznávanie.
To je budovanie dôvery v seba.Ak chceme cielene podporiť určité správanie, je nevyhnutné naň upriamiť pozornosť a vedome ho posilňovať. Ľudský mozog má tendenciu rozvíjať a upevňovať tie vzorce správania, na ktoré sa opakovane sústreďujeme. V praxi to znamená, že ak systematicky upozorňujeme na nežiaduce prejavy (napr. „zase vyrušuješ“, „nepočúvaš“, „nekrič“, „nebehaj“), neúmyselne tým posilňujeme práve tieto formy správania. Takýto spôsob spätnej väzby totiž zvyšuje ich výraznosť a význam v našom vnímaní, a tým aj pravdepodobnosť ich opakovania, hoci naším zámerom je dosiahnuť opak.
Zároveň tým deťom často poskytujeme skôr návod na to, čo nemajú robiť, namiesto toho, aby sme im jasne ukázali, aké správanie je žiaduce. Efektívnejší prístup preto spočíva v ponúkaní konkrétnych a pozitívne formulovaných usmernení, ktoré deťom dávajú zrozumiteľné alternatívy. Napríklad namiesto „v škôlke nebeháme“ alebo „nehraj futbal vnútri“ je vhodnejšie povedať: „V triede chodíme pomaly a hráme sa pokojné hry, behať a hrať futbal môžeme vonku na ihrisku.“ Podobne namiesto „na gauči sa neskáče“ môžeme použiť: „Na gauči sedíme alebo ležíme, skákať môžeš vonku na trampolíne.“ Takto formulovaná komunikácia podporuje porozumenie očakávaniam a zároveň napomáha rozvoju žiaducich behaviorálnych vzorcov.
- Otázky len tak na zamyslenie, na posilnenie duševného zdravia:
- Ako reaguješ, keď niekto nerešpektuje tvoje „nie“?
- Ako sa staráš o svoje duševné zdravie – vedome, pravidelne?
- Ako reaguješ, keď ti niekto povie: „Necítim sa dobre“? Vieš byť oporou, alebo skôr hľadáš riešenia?
- Keby si mohol/mohla čítať myšlienky jednej osoby, kto by to bol a prečo práve ona?
- Kedy je pre teba samota liečivá a kedy sa už mení na osamelosť?
- Sú podľa teba hranice sebecké, alebo nevyhnutné pre zdravé vzťahy?
- Je niečo, čo navonok zvládaš, ale vnútri s tým stále bojuješ?
- Čo ťa najviac vyčerpáva, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá náročne?
- Vieš povedať „nie“ bez pocitu viny? Prečo áno / prečo nie?
- Kedy si naposledy naozaj oddýchol/oddýchla – bez výčitiek?
- Aké situácie v tebe spúšťajú stres alebo úzkosť?
- Ako spoznáš, že už ideš „cez svoje limity“?
- Kto je pre teba bezpečný človek, s ktorým môžeš byť úplne úprimný/á?
- Ako reaguješ na kritiku – berieš ju osobne, alebo ako spätnú väzbu?
- Čo by si potreboval/a častejšie počuť od druhých?
- A čo by si si mal/a hovoriť sám/sama sebe častejšie?
- Kedy si sa naposledy cítil/a naozaj pochopený/á?
- Čo robíš, keď máš zlý deň – máš nejaký svoj „záchranný plán“?
- Aké malé veci ti vedia zlepšiť náladu?
- Podcast-duševné zdravie :
Pri príležitosti Európskeho týždňa duševného zdravia vám ponúkam možnosť vypočuť si podcast. Dozviete sa, prečo je dôležité začať budovať odolnosť najskôr u dospelých v škole, ako ju vedome rozvíjať a akým spôsobom sa prenáša do práce so žiakmi.
https://vudpap.sk/podcasty/reziliencia-v-skole-ako-ju-budovat-u-seba-i-ziakov/